Prvou  adventnou nedeľou začína nový liturgický rok. Počas neho Cirkev napĺňa plynutie času slávením hlavných udalostí z Ježišovho života a dejín spásy. Týmto spôsobom osvetľuje cestu nášmu bytiu, dáva nám oporu v našich každodenných starostiach a usmerňuje nás ku konečnému stretnutiu s Kristom. Adventné obdobie, prvé obdobie v liturgickom roku, nás pripravuje na Vianoce a ako také je časom očakávania, obdobím nádeje.

Pripomína nám, že Boh je prítomný v dejinách, aby ich doviedol k ich konečnému zavŕšeniu, k ich naplneniu, ktorým je Pán Ježiš Kristus. Boh je prítomný v dejinách ľudstva, je „Boh s nami“, nie je vzdialený a je vždy s nami až do tej miery, že často klope na dvere nášho srdca.

Prišiel v konkrétnom momente dejín a stal sa človekom, aby na seba vzal naše hriechy – slávenie Vianoc je pripomienkou tohto prvého príchodu Ježiša v historickej chvíli. Príde tiež na konci čias ako sudca celého sveta. Avšak prichádza i tretím spôsobom, prichádza každý jeden deň, aby navštívil svoj ľud, aby navštívil každého muža či ženu ktorí ho prijímajú v Slove, vo sviatostiach, v bratoch a sestrách.

Pán prichádza každý deň, aby sme jeho milosťou mohli konať dobro v našom živote ako aj v živote ostatných. Náš Boh je prichádzajúci Boh, nezabúdajme na to. On nesklame naše očakávanie. Možno nás nechá čakať, nechá nás istý čas vyčkávať v tme, aby dal dozrieť našej nádeji. Pre nás kresťanov je nádej naplnená istotou, že náš Pán je prítomný v celom našom živote, v našej práci, v každodenných pohladeniach. Celý čas nás sprevádza a jedného dňa vysuší všetky naše slzy. Jedného dňa, všetko nájde naplnenie v Božom kráľovstve, kráľovstve spravodlivosti a pokoja.

,,Obdobie Adventu...obnovuje tento horizont nádeje, nádeje, ktorá nesklame, lebo je založená na Božom Slove. Nádeje, ktorá nesklame jednoducho preto, lebo Pán nikdy nesklame!” [pápež František]