Sviatosť birmovania tvorí spolu s krstom a Eucharistiou jeden celok sviatostí uvádzania do kresťanského života“, ktorého jednotu treba zachovať. „Preto treba veriacim vysvetliť, že prijatie sviatosti birmovania je potrebné na dovŕšenie krstnej milosti. Veď pokrstených „sviatosť birmovania dokonalejšie spája s Cirkvou a bohato ich obdarúva osobitnou silou Ducha Svätého, takže sú ako praví Kristovi svedkovia väčšmi povinní šíriť a brániť vieru slovom i skutkom“.
Zo slávenia sviatosti birmovania je zrejmé, že jej účinok spočíva v osobitnom vyliatí Ducha Svätého, aké kedysi apoštoli dostali v deň Turíc.
Preto birmovanie prináša vzrast a prehĺbenie krstnej milosti:
- prehlbuje naše zakorenenie v Božom synovstve, v ktorom voláme: „Abba, Otče!“;
- pevnejšie nás zjednocuje s Kristom;
- zveľaďuje v nás dary Ducha Svätého;
- zdokonaľuje naše spojenie s Cirkvou;
- dáva nám osobitnú silu Ducha Svätého, aby sme ako praví Kristovi svedkovia slovom i skutkom šírili a bránili vieru, aby sme odvážne vyznávali Kristovo meno a nikdy sa nehanbili za kríž.
Birmovanie, takisto ako krst, ktorého je dovŕšením, sa udeľuje iba raz. Birmovanie totiž vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak, „charakter“, ktorý znamená, že Ježiš Kristus označil kresťana pečaťou svojho Ducha a obdaril ho mocou z výsosti, aby bol jeho svedkom.
Sviatosť birmovania môže a má prijať každý pokrstený, ktorý ešte nebol birmovaný. Keďže krst, birmovanie a Eucharistia tvoria jednotu, „veriaci sú povinní prijať túto sviatosť vo vhodnom čase“, lebo sviatosť krstu je síce bez birmovania a Eucharistie platná a účinná, ale uvádzanie do kresťanského života ostáva neúplné.
Latinský zvyk už od stáročí určuje ako orientačný bod na prijatie birmovania „vek usudzovania“.
Príprava na birmovanie má viesť kresťana k intímnejšiemu zjednoteniu s Kristom, k živšej dôvernosti s Duchom Svätým, s jeho činnosťou a s jeho darmi a vnuknutiami, aby mohol lepšie vziať na seba apoštolské povinnosti kresťanského života. Preto sa má birmovná katechéza usilovať o prebudenie vedomia príslušnosti ku Kristovej Cirkvi, a to tak k všeobecnej Cirkvi, ako aj k farskému spoločenstvu, ktoré má osobitnú zodpovednosť za prípravu birmovancov.
(podľa Katechizmu Katolíckej Cirkvi, č. 1285 – 1321)
Sviatosť birmovania sa v našej farnosti vysluhuje po náležitej príprave tých, ktorí túto sviatosť ešte neprijali a prejavili záujem ju prijať.
Prejavenú snahu a túžbu prijať túto sviatosť musia potvrdiť aj splnením požiadaviek, ktoré k jej prijatiu ustanovil Farár farnosti.
Podmienky k prijatiu sviatosti birmovania:
- Prijatá sviatosť krstu.
- Účasť na formačných a informačných stretnutiach, ako aj na piatkovej mládežníckej sv. omši.
- Ochota podieľať sa na živote farnosti a snahu o osobné formovanie v duchu viery Katolíckej cirkvi.
- Pristupovanie ku sviatostiam (sv. omša, sviatosť zmierenia) je dobrovoľné, avšak podľa Kódexu kánonického práva má farár právo vyhodnotiť pripravenosť adepta na prijatie sv. birmovania podľa svojho uváženia. Ako birmovanec nepreukazuje známky vážneho záujmu o prijatie sviatosti birmovania, snahu o pochopenie podstaty života Cirkvi, má právo mu prijatie tejto sviatosti oddialiť.
